Choď na obsah Choď na menu
 


4. 4. 2013

Závislosť

Osoba, ktorá je na niečom závislá, sa ľudovo nazýva "závislák". Osoba závislá na drogách je narkoman. Osoba užívajúci tabak a nikotín (obsiahnutý v cigaretách) a spravidla na nich závislá je fajčiar. Osoba závislá na pití alkoholických nápojov je alkoholik. Osoba závislá na práci je workoholik. Osoba závislá na hazardných hrách je gambler. Osoba závislá (dlhodobo) na liekoch je (dlhodobý, teda chronický) pacient.

Samozrejme, že pacient závislý na liekoch sa nespráva ako narkoman. V tomto zmysle nemožno pacienta k narkomanom prirovnávať. Avšak ten princíp, že sa pacient bez svojho lieku nezaobíde, je zrejmý. A je tu ešte jeden rozdiel. Pacient svoj ​​liek nechce, ale bojí sa liek nevziať, pretože by sa mu priťažilo.


Uvediem príklad: Pacient srdcovú arytmiu, je to stav, ktorý spôsobuje, že krv sa málo pohybuje a hrozí, že v nej vznikne zrazenina, ktorá sa môže dostať do úzkej cievy napríklad v mozgu alebo v srdci. Dôsledky vážne v podobe mozgovej alebo srdcovej mŕtvice.
Zistiť príčinu arytmie je  neľahké, mnohokrát je na takej úrovni, ktorú nemožno zmerať, objektivizovať, zachytiť prístrojom, preto lekár pristúpi k procesu trvalého riedenia krvi.
Pacient musí užívať liek, ktorý mu riedi krv, aby sa nevytvoril popisovaný trombus.


Pacient teda nie je liečený podľa príčiny, ale je "zaisťovaný", aby nedošlo ku katastrofe.
Od tohto okamihu je pacient zaradený do kategórie "závislák".
Je tak vystrašený, že prijme úlohu doživotného užívateľa lieku a s precíznosťou dodržiava prísne nastavený režim, ktorý je mu vnútený.
Každý chemický liek má vedľajšie účinky, nevynímajúc lieky na riedenie krvi. Príroda vo svojej ponuke látky, ktoré majú účinky podporujúce riedenie krvi a nemajú pritom vedľajšie účinky. Je celkom ľahké po nich siahnuť. Lenže - čo ona hrozba? Pán doktor povedal, že natrvalo musím užívať ten chemický liek na riedenie krvi ..., tak to nejde.


Keď nahliadneme do štatistík chronicky chorých ľudí, potom sa dostaneme k veľkým číslam "závislákov" na liekoch. Z tohto počtu prospech viac farmaceutická firma, pacient menej. Ide o nastavený systém. Pacient prakticky veľmi nízku šancu sa zo závislosti dostať.


V okamihu vstupu do ordinácie lekára sa stretne len s postupom "lege artis". To znamená, že lekár pacientovi neponúkne inú možnosť liečenia. Na otázku po skutočnej príčine problému lekár nepozná odpoveď a nemá šancu ju ani zistiť, nemá na to čas, prostriedky, ba ani nie je školený v hľadaní príčin. Lekár, ktorý sa opiera len o dôkazy, má veľmi obmedzenú možnosť dopátrať sa ku skutočným príčinám, pretože príčiny mnohých chronických chorôb často nie sú merateľné. Takýto lekár potom označí chorobu ako idiopatickú, teda chorobu vzniknutú z nezistených príčin, neznámeho pôvodu a pod. A potom mu nezostáva nič iné ako začať "udržiavaciu" terapiu a vytvoriť z ​​pacienta "závisláka". Ak sa lekár pohybuje v danom systéme, potom nemá ani inú možnosť.
Pacient si tento systém dokonca platí a, akokoľvek je to paradoxné, platí si tak vlastne aj svoju závislosť.


Dokáže sa pacient vôbec orientovať v tom, čo smie a čo nie? Dokáže odmietnuť liek, ktorý mu zachraňovať život? Nedokáže. V drvivej väčšine sa pacient prirodzene obracia na lekára a ten mu poradí. Pacient je zvyknutý, že za neho lekár - ako obvykle - prevezme zodpovednosť. A toto je dôležitý okamih. Lekár vo svojej ordinácii, kde preberá zodpovednosť, nikdy nepristúpi na inú liečbu.
Aj keby pacient po "lege artis" naordinovanom lieku zomrel. Napriek tomu môže lekár zostať v pokoji, pretože postupoval, ako mal ... Je to zaručené systémom.



V celostnej medicíne vidíme problém komplexne a chronický stav nezačal sám od seba. Pacient si svoje ochorenie pestoval dlhú dobu pred vznikom viditeľného problému a jedného dňa bol nútený ho riešiť. A to znamená, že jedine on sám sa tiež musí vyliečiť a jedine on sám musí prevziať zodpovednosť za spôsob svojho liečenia. A takýto proces musí naštartovať totálnej zmenou svojho života. Áno, totálnu - bez nej má len malú šancu na uzdravenie. Ak ju neurobí - svoje vyliečenie bude vyžadovať po lekárovi a začne sa spoliehať na užívanie liekov, čoskoro zistí, že tadiaľ cesta nevedie.


MUDr. P. Šácha
Zdroj: www.celostnimedicina.cz