Obľúbená stránka o zdraví

Dospelý ľudský organizmus je zo 40-60% tvorený vodou. Množstvo vody v organizme sa pritom v priebehu života mení: plod obsahuje 94% vody, novorodenec 77%, dojča do pol roka 72%, dieťa do 2 rokov 69%, dieťa do 7 rokov je z 63% z vody. V ľudskom tele je voda prostredím, v ktorom prebiehajú zložité životné deje, ako je látková a energetická premena a ďalšie fyziologické funkcie. Voda je tiež rozpúšťadlom mnohých prijímaných látok a významne ovplyvňuje metabolizmus na všetkých úrovniach. Navyše je voda samozrejme tiež nosičom minerálnych látok, stopových prvkov a mnohých ďalších elementov. Telo vodu tiež potrebuje aj ako chladiacu kvapalinu, ktorá bráni prehriatiu organizmu.

O vodu ale neustále prichádzame, vylučujeme ju. Zhruba 40-50% prijatej vody sa vylúči kožou a pľúcami, asi 50% močom a 3-10% stolicou. Iba asi 0,5-3% vody sa zadrží, podľa rastových potrieb, v organizme.

Prečo pravidelne piť?
Pod pojmom pitný režim rozumieme udržiavanie dostatočného množstva tekutín a minerálnych látok v organizme. Tekutiny je potrebné dopĺňať priebežne počas celého dňa, pretože telo vodu tiež priebežne stráca - vylučovaním, dýchaním, potením, či fyzickou záťažou.

Pokiaľ nedôjde k vyrovnaniu strát tekutín a minerálnych látok, dochádza v organizme k tzv dehydratáciu (odvodnenie). Chybou, ktorou sa občas dopustíme všetci, je doplňovanie tekutín nárazovo až pri pocite smädu. Z fyziologického hľadiska je totiž už neskoro. Hypotalamus (hypofýza) reaguje na chemické a fyzikálne zmeny v telesných tekutinách, hlavne v krvi a v mozgovomiechovom moku a smäd vyvolá vo chvíli, keď sa hustota týchto tekutín zvýši nad bezpečnú hodnotu. Už strata 10% vody spôsobuje závažné poruchy telesných pochodov.

Keď organizmus trpí nedostatkom vody, začne s ňou šetriť, čo vedie často k vylučovaniu príliš koncentrovaného moču, žlče aj stolice. Malé kryštáliky vypadnutých soľou, respektíve žlčových alebo močových kyselín, poškodzujú a dráždia sliznice. Kryštáliky samotné alebo v spojení s organickou hmotou sa môžu stať zárodočnými centrami kameňov, na ktorých sa zase usadzujú baktérie. To ďalej vedie k opakovaným zápalom močových alebo žlčových ciest.


Ak máme smäd, zapli sa v našom v tele regulačné mechanizmy, už sa naštartovali procesy v mozgu aj obličkách. Náš organizmus bol vystavený zbytočnému zaťaženiu, ktorú sme si zavinili my sami tým, že sme nedoplnil vylúčené tekutiny.

Dlhodobejšia dehydratácia prispieva k rozvoju civilizačných chorôb v dôsledku zahltenia tela toxíny. Prieskumy na amerických univerzitách preukázali, že rad pacientov trpiacich vysokým krvným tlakom, niektorými alergiami, zažívacími ťažkosťami či únavovým syndrómom je vlastne smädná!
Desatoro správneho pitného režimu
1. Zvyknite si začínať deň pohárom pramenitej vody (cca 0,3 l). Pred začatím práce by ste mali vypiť aspoň jednu šálku teplého nápoja na raňajky ak tomu najlepšie pohárik džúsu.
2. Dopĺňajte tekutiny priebežne, nečakajte na pocit smädu, ktorý je počiatočným znakom dehydratácie. Piť treba pravidelne a vedome počas dňa, najlepšie po menších dúškoch (cca 1-2 dl) v maximálne polhodinových intervaloch.
3. Signálom, že máme nedostatok vody, je napr sucho v ústach, tmavý moč, ale aj pocit nepokoja, zhoršené sústredenie a nervozita.
4. Vypite 2 až 3 litre tekutín denne, v horúčave a pri zvýšenej záťaži by sa príjem mal zvýšiť až na 5 litrov.
5. Pozor na pitný režim detí! Môžu nám doslova vyschnúť a to tým ľahšie, čím je dieťa mladšie.
6. V teplom počasí by teplota nápoja mala byť v rozmedzí 10-12 ° C, v chladnom počasí 12-15 ° C.
7. Základom pitného režimu je čistá pramenitá voda a nízko a stredne mineralizované minerálne vody! Najmä pri zvýšenej fyzickej záťaži či pri chorobe je však vhodné kombinovať ju s nápojmi, ktoré dopĺňajú potrebné minerálne látky vylúčené potom (hlavne sodík) a močom (prevažne draslík).
8. Silný čierny čaj a čierna káva nie sú pre organizmus zdroje tekutiny. Naopak vypitím kávy telo tekutiny stráca!
9. Množstvo vypitých tekutín by ste mali zvýšiť aj v prípade, že v jedle konzumujete veľa soli.
10. Nezabúdajte na pitný režim za volantom a najmä v zamestnaní a v miestach s klimatizáciou. Optimálne je mať vždy po ruke fľašu s vodou, aby sme mohli tekutiny priebežne dopĺňať.

Pitný režim sa mení v priebehu života a v rôznych situáciách

Dojčatá
Dojčatá sú na kvalitu vody veľmi citliví. Preto je pre prípravu dojčenskej stravy nevyhnutné používať len balenú vodu označenú ako voda dojčenská, prípadne voda vhodná na prípravu dojčenskej stravy, ktorá spĺňa tie najprísnejšie normy.
A v čom sa odlišuje dojčenská voda od vody označené ako "Vhodná pre prípravu dojčenskej stravy"? Zásadný rozdiel je v technológii úpravy. Minerálna alebo pramenitá voda "Vhodná pre prípravu dojčenskej stravy" totiž môže byť upravovaná a niekedy dokonca upravená byť musí, napr ak obsahuje zvýšený obsah železa. Železo sa odstraňuje predovšetkým z dôvodov senzorických a technologických, pretože by sa zrážalo vo fľašiach a sediment by u spotrebiteľa budil pochybnosti o neškodnosti výrobku alebo ovplyvňoval chuť a farbu vody. Dojčenská voda sa ďalej upravovať nesmie.

Deti
Najvhodnejším zdrojom tekutín je pre deti pramenitá alebo mierne mineralizovaná voda. Naopak nevhodné sú vysoko mineralizované vody, silný čaj alebo káva. Do pitného režimu sa nezapočítavajú ani mliečne nápoje.

V detskom veku hrajú dôležitú úlohu minerálne látky a stopové prvky. Niektoré z nich sú dôležité pre rast kostí a nestrácajú svoj ​​význam, ani keď je skelet vyvinutý; podieľajú sa na vytváraní určitej zásobárne látok. Minerálne látky a stopové prvky sú nevyhnutné pre svalovú činnosť, k udržaniu rovnovážnych pomerov v krvnom sére, pre zabezpečenie kyslozásaditej (acidobázickej) rovnováhy a pre správnu funkciu nervového systému.

Množstvo vody, ktoré by deti mali za deň vypiť, sa líši podľa veku, ale najmä podľa váhy. Napríklad dieťa o váhe 30 kg potrebuje asi 1,5 l tekutín, 45 kg vážiaci dieťa už vyžaduje viac ako 2 litre. U detí je obzvlášť dôležitá pravidelnosť, na ktorú často zabúdajú najmä v škole.

Dojčiace matky
Mamičky by určite mali denne vypiť najmenej 2,5-3 l tekutín. Najvhodnejšia je pre ne neperlivá pramenitá alebo mierne mineralizovaná voda, prípadne špeciálne čaje pre dojčiace matky.

Dospelí
Dospelý človek by mal počas celého dňa priemerne vypiť 2,5? 3 l vody. Základom pitného režimu je pramenitá voda, optimálny pomer minerálnych vôd z celkového príjmu tekutín závisí na obsahu minerálnej látoky vo vode (mineralizáciu). Vody nízko a stredne mineralizované možné piť bez obmedzenia, množstvo vypitých viac mineralizovaných vôd závisí na dennom režime a teplote vzduchu. Minerálne vody dopĺňajú minerálne látky, predovšetkým sodík, takže rýchlo zaženú pocit smädu. Porovnať to možné s podaním slanej polievky, ktorá tiež rýchlo zaženie smäd a obnoví tak metabolickú rovnováhu. Do pitného režimu sa však nezapočítava alkohol, silný čaj a káva.

Seniori
Tiež seniori by nemali zabúdať dopĺňať tekutiny, a to asi 2 litre denne. S pribúdajúcim vekom sa vytráca pocit smädu, preto je nutné práve u tejto skupiny osôb pitný režim prísne dodržiavať a tekutiny dopĺňať pravidelne. Vhodné sú minerálne vody, ktorých konzumáciu je však vhodné konzultovať s lekárom - môže poradiť, ktorý typ najlepšie vyhovuje zdravotnému stavu, čas od času je dobré tiež minerálku obmeniť. Odporúčajú sa aj nesladené bylinné čaje, slabý zelený a čierny čaj či ovocné šťavy.

Športovci
Pri zvýšenej telesnej aktivite a za horúceho počasia organizmus vypotí až 1 liter tekutín za hodinu. Preto sa všeobecne odporúča vypiť pred výkonom jednorázovo 0,5 l vody a ďalšie tekutiny dopĺňať počas výkonu priebežne v malých dávkach. Po skončení je vhodné aj naďalej približne hodinu prijímať väčšie množstvo tekutín. Športovci by navyše mali doplniť aj zásoby sodíka, vápnika a horčíka, pretože najmä tieto minerály sa pri zvýšenej svalovej práci spotrebúvajú a tiež sa vylučujú potom - k tomu účelu sa tak hodia nápoje sýtené CO2, nealkoholické pivo a nápoje obsahujúce horčík.

Na cestách
Na pitný režim počas ciest často zabúdame, hoci sa často vystavujeme zvýšenej záťaži či strese a príjmom tekutín by sme preto proti normálu mali skôr zvýšiť. Obzvlášť na cestách by sme sa mali prísne vyhýbať vodám z neznámych zdrojov. Len tak môžeme predísť nepríjemným infekciám a črevným ťažkostiam.

V horúcom počasí
V horúcom počasí rovnako ako pri športe sa naše telo ochladzuje potením. Tým však prichádzame nielen o vodu, ale aj o tak dôležité minerály (napr. sodík, vápnik, horčík a draslík). Ich príjem je preto nutné zabezpečiť pomocou minerálnych vôd.

Voda ako liek

Bolesť hlavy
Bolesť hlavy je často spôsobená nedostatkom tekutín všeobecne.
Čo piť: dôležitý je zvýšiť príjem tekutín, vhodné sú aj minerálne vody

Bolestivá menštruácia
Čo piť: osvedčuje sa zvýšiť celkový denný príjem tekutín; vhodné sú aj minerálky s obsahom horčíka, ktorý môže mierniť kŕče aj nepriaznivé psychické prejavy pred menštruáciou

Cukrovka
Čo piť: osoby trpiace cukrovkou by mali piť alkalickej vody a vody s vyšším obsahom horčíka

Dýchacie cesty
Čo piť: alkalické vody môžu uľaviť dýchacím problémom

Kŕče
Čo piť: rekreačné aj profesionálni športovci, ktorí trpia kŕčmi svalov (najčastejšie po nárazových výkonoch) pomôžu vody s horčíkom

Menopauza
Ženy v menopauze sú ohrozené osteoporózou z nedostatku vápnika.
Čo piť: vhodné sú minerálne vody s obsahom vápnika, ideálne doplnené o horčík, ktorý významne ovplyvňuje vstrebávanie vápnika

Migrény
Čo piť: pri migrénach pomáha zvýšiť celkový denný príjem tekutín; vhodné sa ukázali aj minerálky s obsahom horčíka

Močové cesty
Čo piť: na zápaloch močových ciest sa odporúčajú piť zemité vody

Stres
Čo piť: horčík je potrebný pre správnu činnosť nervov a svalov, podieľa sa na prenose nervových vzruchov; jeho spotreba tak v stresových situáciách stúpa

Prekyslenie žalúdka
Čo piť: pri žalúdočných problémoch spôsobených nadbytočnú kyselinou sú vhodné jednoduché kyselky

Črevné problémy
Čo piť: pri akútnych črevných problémoch pomáhajú zemité vody

Tehotenstvo
Čo piť: v tehotenstve je zvýšená potreba niektorých minerálov, predovšetkým vápnika a horčíka, preto sa odporúča piť dojčenská, pramenité aj slabo mineralizované vody bez sýtenia oxidom uhličitým.

Vysoký krvný tlak, kardiovaskulárne ochorenia
Čo piť: vody s vyšším obsahom horčíka, ktorý znižuje krvný tlak a je súčasťou prevencie srdcových chorôb a arytmií

Žlčník
Čo piť: pri ťažkostiach so žlčníkom odborníci odporúčajú piť alkalické vody


Materiál je čerpaný zo štúdie spracovanej pre Ministerstvo zdravotníctva a schválené Spoločnosťou pre výživu v roku.
http://www.pijtezdravouvodu.cz/o-vode/voda-a-zdravi/