Obľúbená stránka o zdraví

Keď sa roztrhne symbolické vrece s určitou chorobou, znamená to, že existujú nejaké okolnosti, ktoré pôsobia všeobecne a ovplyvňujú zdravie občanov.

Podľa otázok, ktoré dostávame do poradne, sa tiež  roztrhlo vrece s autoimunitnými ochoreniami, ako sú napríklad autoimunitné porucha štítnej žľazy, morbus Crohn, reumatoidná artritída, roztrúsená skleróza, syndróm tzv. suchých slizníc, alopécia - vypadávanie vlasov, vitiligo, neplodnosť, kedy si telo ženy tvorí protilátky proti spermiám muža, obalom vajíčka atp.

A ďalej sa roztrhlo vrece s výrokmi lekárov, ktorí svojim pacientom hovoria: Musíte sa s tým naučiť žiť, to má dnes takmer každý, to nemožno liečiť, ja to mám tiež, nechajte to byť, z toho Vaše dieťa vyrastie ...

Aké sú tie všeobecné okolnosti? Človek si okamžite pomyslí: stres, hektický spôsob života, smog, fajčenie, alkohol, užívaná hormonálna antikoncepcia, civilizačné faktory ... a určite má pravdu. Je to veľmi všeobecný pojem, ktorý vystihuje realitu. Lenže mám na mysli iné okolnosti, ktoré nie sú na prvý pohľad vidieť.

Ide o prenos tradičnej choroby z generácie na generáciu. A nehovorím o genetických chorobách, ktoré sú dané určitým génom. Ide o zvyklosti, spôsob vnímania na chorobu, bagatelizovanie prejavov.

Celé generácie bývajú v nevyhovujúcich podmienkach dome, v prostredí, kde sú napríklad plesne, chladné múry, vibrácie, dym, nadmerný hluk ...

Z generácie na generáciu sa odovzdávajú aj stravovacie návyky, tradičné recepty jedál, po ktorých mali všetci zdravotné problémy, operácia žlčníka, obličkové kamene ...

A postoj k problému je vyjadrený slovami: Keď som s tým mohol žiť ja, prečo by si s tým nemohol žiť aj ty. To nič nie je, mala to tvoja babička, mám to ja ... (Budeš to mať aj ty ...).

Ale najväčší vplyv na vývoj uvedených chorôb má spôsob liečenia, teda skôr reakcia na rôzne príznaky, ak sa príznak priamo potláča a neodstraňuje sa príčina, ba ani sa nehľadá ...

Bolí hlava, vezme sa liek proti bolesti hlavy a ak dotyčný nepomyslí na to, že bolesť hlavy je napríklad prejavom nedostatočného príjmu vody, a nezlepší svoj príjem vody, bude ho hlava bolieť stále a časom si utvorí chronickú chorobu, dokonca so závislosťou na lieky. Tento príklad s bolesťou hlavy je ukážkou toho, keď si človek sám ordinuje lieky a potláča svoj príznak, ale rovnaký princíp sa deje vysokým percentom i v každodennej praxi rôznych ordinácií, ako praktických lekárov, tak špecialistov. Keď sa objaví nejaký príznak, je to signál, že niečo nie je v poriadku. Dám príklad, ktorému porozumiete: Ak idete autom a začne blikať kontrolka, vyhodnotíme to ako signál, že niečo nie je v poriadku. Bolo by normálne, že by ste vzal nepriehľadnú náplasť a zalepil jej blikajúce svetielko, aby nebolo toľko vidieť? Nebolo, všakže? Zastavil by ste a pátral po tom, prečo bliká, čo chýba, čo sa pokazilo. Je teda normálne, keď vás niečo bolí a vy na to dostanete liek proti bolesti? Bez toho by sa pátralo po príčine bolesti? Nie je: Vyšetrovanie a pátranie po príčine je úplne automatický proces, ktorý má predchádzať podanie lieku. Každý si teraz urobí sám predstavu o tom, či sa to bežne deje alebo nie. Vo svojej úvahe beriem do úvahy, že sa to deje. Lekár vykoná objektívne vyšetrenie, zadá laboratórne testy alebo použije niektorú zobrazovacie techniku.

Dostane výsledky potvrdzujúce, že príčinou problému je napr zápal. Sú teda indikované lieky so zameraním proti zápalu. Liečba zápal zastaví, pacientovi sa uľaví.

Ale musím povedať svoje "ale": Zápal nie je príčinou problému. Zápal je totiž následok, je to snaha tela sa liečiť. Obranný systém chce svoj problém riešiť a zápal je jedným z nástrojov, podobne ako aj horúčka, kašeľ, výtok ..., ako to uskutočniť. Ak je teda zápal zastavený, problém nevyriešil sám obranný systém, ale to za neho vykonal proti-zápalový liek ... Inými slovami - liek zabránil telu v tej istej liečivé činnosti.

Ak si toto uvedomíme, potom je to šok v poznaní princípu bežného liečenia ...! A ako sa na to má tváriť imunitný systém? Chce sa brániť, ale nedostal k tomu príležitosť, namiesto aby sa posilňoval, oslabil sa. Ak sa popísaný proces potláčania príznakov ešte skoro zopakuje, zlyhávajú postupne celkom jeho funkcie, v prípade autoimunitných chorôb by som použil termín, že reaguje chaoticky. Namiesto toho, aby bránil zdravie človeka, začne ho ničiť, vytvorené protilátky scestne zaútočia proti vlastným tkanivám: Či to budú bunky štítnej žľazy (autoimunitné porucha štítnej žľazy), sliznice čreva (m Crohn), synovie kĺbov (reumatoidná artritída), myelínové pošvy nervov (roztrúsená skleróza), sliznice oka či iných orgánov (syndróm tzv suchých slizníc), vlasové cibuľky (alopécia) atď...

Lenže ani v tomto prípade problém nekončí. Popísaný autoimunitný princíp nie je príčina, ale tiež len následok ... V dôsledku útoku protilátok na bunky štítnej žľazy sa potom netvorí dostatok hormónu a telo začne trpieť jeho nedostatkom. Prejavy privedú pacienta k endokrinológa, ten zistí zníženú funkciu štítnej žľazy a predpíše umelý hormón, ktorý nedostatok zvonku doplní a prejavy pacienta sa zlepšia. Lenže tým nie je riešená príčina, opäť sa len reaguje na následok. Popísaný endokrinologický problém je teda problémom - až druhotným ... Tým prvotným je problém im u n i t n ý. Pacient patrí teoreticky do prioritnej starostlivosti imunológa. Lenže - keď sa k nemu dostane, ak sa k nemu dostane, potom je mu oznámené, že s tým sa nedá nič robiť. A to je ďalší šok.

Lekár, ktorý stojí na vrchole tu popísaného príčinného reťazca, pacientovi oznámi: Nejde to liečiť.

Tento výrok má oveľa väčší význam, ako by sme si mohli spočiatku pomyslieť: Špecialista - imunológ pacienta priamo naprogramuje slovami "nejde to liečiť".

Ak budeme prípad ďalej rozoberať, potom sa dostaneme na úroveň, ktorá nie je merateľná prístrojmi, ale všetci vieme, že existuje. Naša MYSEĽ pracuje podľa vnútorného programu, ním sa riadi imunitný systém, hormonálny systém a ďalšie. Ak teda pacient prijme program imunológa "nejde to liečiť" alebo program svojho predka "mala to tvoja babička, mám to ja, budeš to mať aj ty", potom je jasné, ako "veľkú" nádej má pacient na vyliečenie.

A s týmto fenoménom sa v dnešnej dobe "roztrhlo vrece".
 

autor: MUDr. P. Šácha,
zdroj: www.symbinatur.com