Čo je to choroba?
Ak človek vníma poruchy vo svojom tele, či sú to už bolesti, horúčka, hnačka alebo ďalšie problémy, cíti sa chorý. "Nemá moc" žiť ďalej tak, ako by navyknutý. Mnohí ľudia preto chcú vonkajšie prejavy choroby pokiaľ možno čo najrýchlejšie potlačiť, pretože sa domnievajú, že na maródenie nemajú čas alebo sa chcú vyhnúť nepríjemným sprievodným pocitom. Nepomyslia pritom na skutočnosť, že telo nám tým dáva najavo, že niečo nie je v poriadku, a že sa vyššie uvedenými spôsobmi často len potrebuje zbaviť toxických látok, ktoré sa do neho dostali buď zvonku, alebo mohli vzniknúť aj vo vnútri organizmu.
K potlačeniu vyššie uvedených porúch sa dnes užívajú prevažne synteticky pripravené lieky. Ak však s ich pomocou zamedzíme vonkajšiemu prejavu choroby, potlačíme tým súčasne i prirodzený obranný systém nášho organizmu. Môžeme sa tým síce napríklad zbaviť bolestí, ale príčinu ochorenia tým s istotou neodstránime. Ani pôvodne prítomné a pre telo nežiadúce látky tým z nášho organizmu zjavne nezmiznú. Naopak ich v ňom ešte pribudne, a to následkom príjmu syntetických liekov. Náš organizmus sa samozrejme bude zo všetkých síl snažiť naprávať škody, spôsobené prítomnosťou nežiaducich látok v tele, pokiaľ možno vyrovnávať vzniknuté nerovnováhy a vykonávať ďalšie potrebné opatrenia. Pritom sa väčšinou prejavia aj iné formy ochorení, ktoré majú viesť k nášmu vnútornému očisteniu.
Ak budeme tieto následné prejavy otravy trvalo potlačovať, napr. ďalšími chemickými liekmi, postupne sa môžu začať prejavovať alergie proti mnohým rozličným látkam, počínajúc ich ľahšími formami, ale neskôr sa môžu vyvinúť až život ohrozujúce reakcie. Ľubovoľný alergologický test nie je schopný stanoviť všetky pre daného človeka nebezpečné látky, pretože organizmus môže vykazovať alergiu proti všetkému, s čím príde do styku. Dokonca každý orgán môže vytvárať pre telo nevhodné alebo vlastné toxické látky, z čoho môžu vznikať ďalšie druhy ochorení.
Tým môže choroba, ktorá nebola vyliečená vo svojich počiatočných štádiách, prejsť vplyvom jej potlačenia v oveľa horšiu formu. V prvej fáze sa telo pokúšalo zbaviť nepriaznivých látok vylučovaním prirodzenými otvormi, čo sa prejavilo zvracaním, hnačkou, vylučovaním potu, sĺz, hlienu, nádchou, kašľom a ďalšími spôsobmi. V druhej fáze vykazuje zvýšenú reaktivitu, pri ktorej bojuje so škodlivými látkami, čo sa môže prejaviť napríklad hromadením hnisu. V tretej fáze ochorenia sú pre telo nepriateľské látky ukladané tam, kde môžu spôsobovať najmenšie ujmu, čo sa dá prirovnať k vnútornej "skládke
odpadkov", z ktorej môžu kedykoľvek začať stúpať škodlivé výpary, ktoré môžu následne spôsobiť otravu organizmu. Prečo dochádza k ochoreniu Naše nesprávne vnútorné nastavenie môže vyvolať dokonca aj hormonálne zmeny. Ak je niekto trvale v napätí a strese, alebo sa stále rozčuľuje, zvyšuje sa u neho hladina adrenalínu a ďalších nepriaznivo pôsobiacich látok. Následkom toho u neho napr. stúpa krvný tlak, z čoho vyplynú ďalšie zdravotné problémy.
Mohlo by sa zdať, že je to začarovaný kruh - náš organizmus však pozná aj ďalšie spôsoby, ako sa s tým vysporiadať. Avšak múdry človek by to nemal nechať dôjsť tak ďaleko, ale naopak by sa mal snažiť potrebnú nápravu vykonať oveľa skôr. Za tým účelom je potrebné nielen získať potrebné vedomosti týkajúce sa prirodzených liečebných metód, ale je nutné si uvedomiť aj význam choroby.
V prvom rade predchádza vzniku ochorenia nesprávne smerované vnútorné chcenie, sklony, zneužité pudy alebo sily a pokrivené pocity. Napríklad ak sme žiadostiví a zúfalo túžime po niečom, čo má niekto iný, tzn. prebudí sa v nás závisť. Alebo ak chceme, aby druhý robil to, čo my považujeme za správne a ak on tak nerobí - hneváme sa. Nepriaznivé následky musí mať aj zneužívanie práv, potrieb a povinností, nevyužité schopnosti, pretvárka, neúprimnosť, oplzlosť, požívačnosť a mnoho ďalších slabostí.
Z chybného vnútorného nastavenia tiež vyplynú nedobré až zvrátené myšlienky. Ak máme mylné názory, ktoré odporujú prírodným zákonitostiam, musí nám to po nejakej dobe priniesť škodu. Následne sa to totiž prejaví aj v našom nevhodnom rokovaní, z čoho zákonite vyplývajú zmeny v zložení krvi.
Je úplne jasné, že je nemálo možností, ako sa môže naša nevhodné správanie prejavovať. Niekto si napríklad môže myslieť: "Veď ma to fajčenie neuškodí" a zapáli si cigaretu. Iný kvôli pôžitku alebo závislosti vypije nejakú tú pohárik, prípadne si dá nejakú "lahôdku" so škodlivými chemickými látkami a upokojuje sa tým, že ho to predsa "nezabije".
Všetky tieto nepriaznivé faktory zákonite spôsobujú odchýlky od normálneho zloženia krvi, tzn. zakaľujú jej vyžarovanie, čo vytvára predpoklady k následnému rozvinutiu chorôb. Pretože sa tu zaoberáme prevažne krvou, zameriame sa na vzťahy medzi jej zložením a vznikom ochorení.
Je potrebné si uvedomiť, že mnohé hmotné škodliviny, ktoré majú na naše zdravie negatívny vplyv, prijímame aj neúmyselne. Väčšina ľudí už zrejme počula o nepriaznivých dopadoch znečisteného životného prostredia. Napríklad je známe, že ak sa do potokov a riek vypúšťa nedostatočne vyčistenej odpadovej vody a splachujú sa do nich hnojivá a ďalšie látky spojené s poľnohospodárskou činnosťou, zvyšuje sa hladina zlúčenín dusíka a fosforu vo vode, čím nastane prudký rozvoj mikroorganizmov, a tie spotrebúvajú kyslík. V takto znečistenej vode s nízkym obsahom rozpusteného kyslíka následne hynú ryby a ďalšie živočíchy, pričom sa potoky a riečne cesty plní organickým bahnom. Som presvedčený, že každý vnímavejší človek, ktorý niekedy videl takto umŕtvenú rieku, cíti až do končekov prstov hrôzu tohto činu. Možno sa aj do hĺbky duše zahanbí, že aj on patrí medzi ľudskú populáciu, ktorá je pôvodcom všetkého zamorenia.
Toto samovražedné správanie sa ale celkom zákonite obracia proti človeku. Okrem toho, že v poľnohospodárstve používané umelé dusíkaté a fosforečné hnojivá sa zjavne dostávajú aj do nášho potravinového reťazca, ešte k tomu sa ku konečným výrobkom v potravinárskom priemysle pridávajú úplne podobné látky. A to nielen nemalé množstvo fosfátov, ale aj dusičnanov, dusitanov a ďalších chemických zlúčenín. Strava, pochádzajúca z prírody, nám pri umiernenom príjme prospieva a naše telo nezaťažuje. Ako ale pôsobia v krvi prítomné umelé zlúčeniny? Okrem toho, že na tom ekonomicky zarobí výrobca, náš organizmus takéto "hnojenie" zjavne odmieta.
Zopakujme si známu skutočnosť, že pri našom jedle, tzn. spoločne s priemyselne spracovanou stravou a nápojmi, sa do nášho tela môže dostať nezanedbateľné množstvo škodlivín, ktoré nepriaznivo menia zloženie krvi. Mnohí ľudia to síce zľahčujú, pretože poukazujú napríklad na to, že ich množstvo nie je zďaleka tak vysoké, ako je tomu v prípade, ak prehĺtame denne rôzne prášky, alebo dodávame chemické látky do tela iným spôsobom. Lieky však majú prijímať len ľudia skutočne chorí. Relatívne zdraví ľudia sa príjmu syntetických liečiv môžu - ak samozrejme chcú - vo väčšine prípadov vyhnúť.
Jesť však musí každý! A skutočnosť, že potraviny môžu obsahovať aj nemálo látok s preukázateľne škodlivým účinkom, si uvedomuje čoraz viac ľudí. Žiaľ už dnes nie je tak jednoduché prijímať len čistú stravu, a to nielen bez nepriaznivo pôsobiacich prídavných látok, medikamentov užívaných v súčasnej poľnohospodárskej praxi. K tomu je nutné pripočítať škodlivé látky z vonkajšieho prostredia, napríklad z vdychovaného vzduchu a ďalších zdrojov.
Súčasný príjem viac toxických látok pritom vzájomne umocňuje ich nepriaznivý účinok, pretože detoxikačné orgány nášho organizmu sa vzhľadom k celkovému množstvo škodlivín môžu ľahko zahltiť!
Okrem toho sa môžu nepriaznivo pôsobiace látky vytvárať priamo v našom tele. Pritom môže ísť aj o látky, ktoré v prípade normálnej koncentrácie, tzn. zodpovedajúce danému obdobiu života a potrebám organizmu, pôsobia preukázateľne priaznivo (napr. hormóny). Ak je však ich koncentrácia v krvi po dlhšiu dobu výraznejšie zvýšená, dochádza k následným poruchám na mnohých úrovniach (bunkových, látkovej výmeny a ďalších).
Škodlivá je zároveň aj nižšia hladina ľubovoľných prirodzene sa vyskytujúcich krvných súčastí, pretože ich nedostatok spôsobuje odchýlky od normálneho zloženia krvi. Pritom sa uplatňuje i vzájomné pôsobenie jednotlivých zložiek krvi medzi sebou. Ak klesne totiž koncentrácia určitej látky v krvi, spôsobí to zákonite aj relatívny prebytok s ňou reagujúce, súvisiace, alebo na nej závislé zložky. Uveďme si príklad: ak je v krvi výraznejší nedostatok zásadotvorných minerálov, budú pôsobiť nepriaznivo i bežné hodnoty kyslých súčasťou krvi, pretože tie majú byť v rovnovážnom pomere k zásaditým zložkám. Ak nie je tomu tak, dochádza k nežiaducim zmenám pH krvi, z čoho vyplývajú mnohé klinicky popisované poruchy.
Nepriaznivý je i nedostatok nevyhnutných látok ako sú vitamíny a ďalšie, pretože organizmus potom nemôže fungovať naplno, jeho výkonnosť, obranné sily aj schopnosti tolerovať naše nemalé okolité zaťaženie klesajú. Môže pracovať len na "Polopriemyselné", a to len tak dlho, kým sa jeho sily nevyčerpajú natoľko, že sa úplne zrúti. Mali by sme si tiež uvedomiť, že ak nemá naše telo dostatok nevyhnutných látok, je omnoho viac poškodzované vyššie uvedenými škodlivinami, znečisteným životným prostredím a ďalšími nepriaznivými faktormi.
Všeobecne môžeme povedať, že ľubovoľné zmeny krvného zloženia zákonite predchádzajú vlastnému a výraznejšie sa prejavujúcemu ochoreniu. Je potrebné dodať, že zmeny zloženia krvi na sebe väčšinou pociťujeme - či už vo forme "rozladenosti", nervozity, únavy, nevoľnosti, bolesti hlavy alebo ďalších problémov. Ak na tieto impulzy tela neberieme dostatočný ohľad a nezastavíme sa, aby sme sa upokojili a uvedomili si, kde a akú sme urobili chybu a nesnažíme sa čo najrýchlejšie nájdené nedostatky vo svojom konaní napraviť, organizmus "prepína" na už skutočné ochorenie. Vtedy nám dáva ešte zreteľnejšie najavo, že sa určitého konania máme vyvarovať a poskytuje nám ktomu aj viac času (napr. pri horúčke si máme ľahnúť do postele).
výňatok z knihy "Tajomstvo Krvi", Vít Syrový
knihu je možné objednať na http://natur.toe.cz
Zdroj: www.ao-institut.cz
