Cesta späť k zdraviu
Vo svojej praxi som sa už stretol s mnohými pacientmi, ktorí sa dostali do ťažkej životnej situácie. Chceli by uskutočniť veľa životných cieľov, ale choroba ich zastavila.
S dôverou navštevujú svojho lekára, podnikajú mnohé vyšetrenia a dostávajú potom lieky, ale nakoniec si musia vypočuť vetu: "Nedá sa nič robiť, musíte sa s tou chorobou naučiť žiť, Vaša choroba je chronická, inými slovami nevyliečiteľná".
Ako je to možné? Prečo nastala táto patová situácia?
Naše telo je vybavené obranným mechanizmom. Ako to, že sa nedokáže vyliečiť?
Prečo sa stále prejavuje ten nepríjemný zápal?
V tomto okamihu nasmeruje čitateľa na dve základné kapitoly homotoxikológie:
Prírodné zákony sa nedajú obchádzať I a II.
Po prečítaní sa tu dozvieme, že naša pomyselná nádoba je naplnená až po okraj a telo sa snaží nádobu vyprázdniť, snaží sa o liečenie. Postihnuté sliznice hlieny, slzia, produkujú tekutinu-snaží sa škodlivinu vypudiť. Keď to nepomôže, príde na rad - zápal. Obranný systém nahromadí do miesta konfliktu biele krvinky, spustí fagocytózu, vytvorí teplotu a použije ďalšie mechanizmy s cieľom, spáliť a vypudiť homotoxíny, škodlivé mikroorganizmy ... Takže zápal je biologicky cielene orientovaný jav, ide o vyjadrenie vlastného liečenia. Zápal je prejavom všeobecnej detoxikačnej reakcie. Zbavuje nás homotoxínov.
A čo s tým? Veď to bolí, páli, obťažuje.
Sú dve možnosti - 1. Pomôžeme telu, podporíme obrannú reakciu, si ľahnete do postele, zvýšime pitný režim a tým vylučovanie, prírodnými prostriedkami podporíme detoxikáciu-bylinné čaje, anti-homotoxické prostriedky, potravinové doplnky alebo pridáme extrakty z rastlín ovplyvňujúce túto fázu zápalu a majúci prírodné antibiotické účinky. Napr. z cesnaku, cibule, chrenu, čiernej bazy. A budeme myslieť na črevnú sliznicu, aby sme podporili jej symbiotické osídlenie patria tam laktobacily, inulín, chlorella. Tým súčasne podporujeme činnosť obličiek a pečene. A každý pozná prírodný posilňovač imunity-echinaceu (Immunity Star), eleuterokokus, extrakt z rakytníka a ďalšie.
Cieľom je vytvoriť podmienky, aby sa telo samo s problémom vysporiadalo.
Ide to? Nejde to? Je to skúška zložitá a tŕnistá, ale keď v nej človek obstojí, potom sa dostaví efekt. Nádoba sa vyprázdni a uľaví sa od problémov.
2. Uvedený proces zastavíme-Paralen, antibiotikom, kortikoidné mastí ....... Po tomto zákroku sa okamžite uľaví, bolesť prestane, zápal zmizne, môžete ísť do práce. Ale uvedená plná nádoba sa nevyprázdnila. Došlo k potlačeniu prirodzenej obrannej reakcie a proces sa posúva ďalej. Ešte má jednu možnosť. Uvedené homotoxíny si dočasne uložia do medzibunkového priestoru v nádeji, že neskôr sa z tela dodatočne uvoľnia. Medzibunkový priestor prirodzene zaťažuje, po takomto vyliečení zápalu sa prejavuje únava, slabosť, stuhnutosť. Ak neprebehne rekonvalescencia, predčasne nastúpite do práce, homotoxíny stále zostanú v medzibunkovom priestore, usadzujú sa trvale alebo prinajmenšom na dlhšiu dobu a dávajú základ pre tvorbu rôznych usadenín v tele, kameňov v obličkách, v žlčníku, objavujú sa rôzne opuchy, cysty, nádorky, výrastky, bradavice, polypy, zdureniny, kŕčové žily, hemoroidy, tvorí sa cholesterol, začnú sa ukladať tuky-narastá nadváha. Hovoríme o fáze ukladacie-depotnej. Medzibunkový priestor je zaťažený, všetky biochemické procesy, ktoré sa v ňom odohrávajú, sú spomalené, komplikovanejšie, viazne látková výmena, začínajú sa znižovať enzymatické reakcie, zhoršuje sa prenos vzruchov, imunitné reakcie slabnú a sú chúlostivejšie. Celkový stav sa neprejavuje tragicky, človek si vzniknutú situáciu príliš neuvedomuje, najmä keď je v behu svojich pracovných a životných udalostí, nevie o tom, že sa pohybuje na tenkom ľade. Má stále šancu svoj stav vylepšiť, nádobu = medzibunkový priestor vyčistiť. Má ísť na dovolenku, má sa viac pohybovať, dodržiavať pitný režim, prírodnými prostriedkami podporiť detoxikáciu-napríklad použije extrakt z pestreca, aby chránil a obnovoval pečeňové pletivo a znížil cholesterol-pridá extrakt z červenej repy-zvýšil tak antioxidatívne účinnosti, zvýšil imunitu alebo extrakt z maral, aby tonizovala a stimuloval svoju vitalitu, a opäť pridá extrakt z rakytníka ako multivitamínový prirodzený zdroj. Samozrejme dbá o symbiózu črevnej flóry.
Ak sa tak nestane, ba naopak je ešte viac stresovaný svojím životným príbehom, skôr alebo neskôr sa unaví, oslabí a jeho nádoba začne znova pretekať. Prirodzene sa dostaví nový zápal, trebárs inde, v inej časti tela. Podľa klasickej filozofie je tento zápal opäť potlačený, ale tentoraz to má oveľa vážnejšie dôsledky. Zablokuje sa enzymatická aktivita, medzibunkový priestor (mezenchym) všeobecne "stuhne" a celá situácia sa razom posunie minimálne do štvrtej fázy, ktoré hovoríme impregnačné, a tu už budeme hovoriť o nebezpečenstve homotoxínov, pretože prenikaju dovnútra do bunky. A to so sebou nesie nepríjemné následky. Vnútri bunky narúša činnosť bunkových organel, zastavuje obranné mechanizmy. Navonok sa situácia prejaví poruchou funkcie postihnutého orgánu, aj systému. Od tohto okamihu už hovoríme o chronickom stave, chronickom zápale.
Prejavuje sa tzv nevysvetliteľná únava, v tomto teréne sa prejaví rôzne druhy alergií, vrátane autoimunitných chorôb. Správne nepracuje ani imunitný systém, ani hormonálny systém. Psychicky sa človek dostáva do depresie.
Vo svojej podstate si telo pacienta s doterajším prístupom k svojej chorobe nevie samo poradiť, už sa nedokáže brániť, je odkázané na pomoc liekov. Dostáva sa do ich závislosti.
Vzniknutá choroba pacienta zastavuje v jeho činnosti, ako bolo uvedené na začiatku tohto článku. Poslúchne prírodné zákony alebo bude pokračovať v doterajšom spôsobe?
Opäť sa dostáva na rázcestí. Jedna cesta vedie späť k zdraviu, druhá ho bude hlbšie posúvať do chronicity.
Cesta späť je stále možná, ale je už oveľa zložitejšia, než bolo uvedené vyššie v čase akútneho zápalu. Teraz už vo štvrtej fáze, v chronickom stave, s poruchou obrannej funkcie. Je napadnuté vnútro bunkového priestoru a medzibunkový priestor je unavený, stuhnutý a pomalý. Jeho choroba ho zastavuje. Doslova mu hovorí: "Prestaň, zastav sa, urob životnú zmenu". Musí vypočuť, nie je inej cesty. Je to zložitý krok v jeho živote. Musia zastaviť tento spôsob života, musí telu vytvoriť cestu k liečeniu. Zmeniť zamestnanie, bydlisko, vrátiť sa k športu, ktorý opustil kvôli práci, prestať fajčiť, piť alkohol, prestať potláčať príznaky chemickými liekmi, zmeniť diétu, vytvoriť v čreve symbiózu, používať potravinové doplnky-napr extrakty na podporu činnosti pečene, obličiek, pankreasu , slizníc, ako bolo už tiež uvedené vyššie. Užívať jednoduché anti-homotoxické preparáty, na rade je enzymoterapia, imunomodulácia, hormonálna stabilita, ale tu nie je u žien myslená syntetická hormonálna liečba, ale je možné využiť ponuku prírody-pomôžu byliny ako Dioscorea vilosa (Wild yam), Cimicifuga, maral, maca, Polygonum multiflorum čiže v slovenskom názve stavikrv mnohokvetý (Star Life) a iné. A veľmi dôležitá je stabilizácia psychická. Tento človek si musí vyriešiť svoje vzťahy partnerské, vzťahy s deťmi, s rodičmi, so susedmi, v spoločnosti ... vždy tam tieto problémy sú, nepoznám výnimku.
Záleží len na ňom samom, ako rýchlo a na koľko percent sa mu podarí uskutočniť tieto zmeny. Čím viac a čím dôslednejšie, tým lepšie. A naopak čím pomalšie a povrchnejšie, tým horšie. Jeho choroba sa môže vďaka pomalému postupu len zastaviť, pacienta ukolísať, pretože prestane mať výrazné problémy a často sa potom vráti k starému spôsobu života. A je len otázkou času, kedy sa jeho ťažkosti znovu vrátia, ale bohužiaľ nemôže očakávať nič dobré.
Vráťme sa teraz k druhej ceste rázcestia - k ceste tzv udržiavanie zdravia pomocou liekov. Táto cesta je pohodlnejšia a vďaka vysokej úrovni farmaceutického priemyslu skutočne dokáže pacienta aj dlhšiu dobu udržiavať v prijateľnom stave a - ako sa hovorí - v dobrej kvalite života. Avšak prírodné zákony sú jasné a nedajú sa obchádzať. Každý syntetický liek súčasne so svojím liečebným účinkom má tiež vedľajší účinok, ktorý sa skôr alebo neskôr prejaví, a tento účinok potom musí lekár zase tlmiť iným liekom a to sa nevyhnutne opakuje. Súčasne každý syntetický liek sám o sebe plní popisovanú nádobu, pretože nie je telu prirodzený. Symbolicky si môžeme predstaviť, že tento spôsob liečby zvyšuje umelo stenu plniacej sa nádoby.
Homotoxíny sa stále držia v bunkovom priestore a postupne ho ničia a dochádza k degenerácii. Bunky sú scvrknuté, bez energie, bez metabolizmu, bez výživy a zanikajú.
Choroby potom dostávajú svoje degeneratívne názvy ako: artróza, osteoporóza, skleróza, nefróza, psychóza - a tu už nemôžeme pomôcť. Tam, kde to ide, sa (teraz už nepotrebný) orgán odstráni alebo nahradí protézou.
A hladina nádoby s umelými BORT stále stúpa, nezadržateľne preteká. Objavujú sa rozmanité príznaky, ktoré sa musia neustále potláčať, ale donekonečna to nejde.
Nádoba je plná, steny sú vztýčené do maxima. Stačí ďalší impulz-stres a dôjde k výbuchu, telo vstúpi do šiestej fázy-deštruktívnej. Teraz ide o život - sú použité lieky najsilnejšieho kalibru, chemoterapia, ožarovanie ..... Ale už nie je KAM potláčať.
Je cesta späť z piatej a šiestej fázy?
Jasne som opísal, ako ťažké je dostať sa zo štvrtej fázy. Cesta z piatej a šiestej je oveľa dramatickejšia, zložitejšia a náročnejšia. Ten, kto sa nedostane zo štvrtej a nedokáže počúvať zákony prírody, nemá šancu dostať sa ani z fáz za ňou. Netýka sa to len samotného pacienta, ale týka sa to celej rodiny a celej spoločnosti. Včas si uvedomovať zákony prírody a riadiť sa nimi je oveľa účinnejšie ako neskoro precitnúť v posledných fázach a snažiť sa z nich dostať.
autor: MUDr. P. Šácha,
zdroj: www.celostnimedicina.cz
