Obľúbená stránka o zdraví

Aký vplyv má vlastne beh na ľudské zdravie? Rovnako ako v ostatných športových aktivitách sa ťažko hľadá jednoznačná a kategorická odpoveď. Odborníci sa však zhodujú na tom, že pozitíva jasne prevažujú nad negatívnymi dopadmi.

O tom, že kondičný beh je organizmu prospešný, sa denne presviedčajú milióny ľudí na celom svete.Beh pre zdravie sa stále výraznejšou mierou stáva súčasťou moderného životného štýlu. Paradoxne v dobe, v ktorej sa ľudia pohybujú menej a menej. Trávia stále viac času v autách, za počítačom, pri televízore. K tomu ak sa nezdravo stravujú, zákonite potom trpia nadváhou. Častejšie ako predtým sa hovorí o civilizačných chorobách.

Podľa mnohých výskumov sú bežci vystavení zdravotným rizikám menej než zvyšok populácie. Na druhej strane sa ale natíska aj otázka: Sú bežci zdraví, pretože behajú? Alebo behajú, pretože sú zdraví?

V oboch prípadoch nájdeme trochu pavdy. Je totiž zrejmé, že nie každý sa behaniu môže venovať. Sú ľudia, ktorí sú viac náchylní k zraneniam, alebo majú príliš oslabenú imunitu. Ich pokusy končia po niekoľkých týždňoch. Nie že by nemali vôľu alebo čas. Proste im to nedovolí zdravie...

Kĺby

"Nebehaj, zničíš si kĺby," to je asi najčastejšia námietka proti behaniu, ktorú môžete počuť. Čiastočne ide o mýtus, čiastočne je pravdivá.

Ak máte nadváhu a kúpite si topánky za pár eur na tržnici, potom si s nimi vyrazíte na asfalt a hneď si doprajete hodinový výbeh, tak sa potom skutočne môžete rovno objednať k ortopédovi.
Je to ako s každým iným športom - keď sa do niečoho vrhnete bez rozmyslu, koledujete si o prúser.

Srdce a cievy

Snáď najpozitívnejším dopadom behania je skutočnosť, že je vhodnou prevenciou proti niektorým tzv. civilizačným chorobám. Má priaznivý vplyv na hlavné rizikové faktory, ktoré ohrozujú srdce a cievny systém (nedostatok pohybu, nadváha, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, vysoká hladina cholesterolu, stres).

Pravidelne športujúci ľudia sú tiež vystavení výrazne menšiemu riziku náhleho srdcového zlyhania ako zvyšok populácie, pretože pri vytrvalostnom tréningu dochádza k posilneniu srdcových stien a rozšíreniu srdcových dutín. Znižuje sa tiež pokojová srdcová frekvencia. Srdce je výkonnejšie a pri "bežnom režime" pracuje ekonomickejšie, šetrí sa.

Samozrejme sa občas môžete v novinách dočítať, ako pri masovej bežeckej akcii (nemusí ísť práve o maratón) niektorý z účastníkov zomrel na zlyhanie srdca.
V týchto prípadoch ide väčšinou o ľudí, ktorí podstúpili veľkú záťaž bez adekvátnej prípravy, boli starší alebo trpeli nejakou vrodenou vadou.
Jedná sa vždy o mediálne vďačný príbeh, preto sa o ňom dozviete skôr než o tom, ako niekto nešportujúci zomrel na zlyhanie srdca doma v kresle...

 

Bežné choroby

 

Je dokázané, že bežci menej často podliehajú bežným ochoreniam, ako sú prechladnutie, kašeľ, chrípka. Vďaka tomu, že trénujú za takmer každého počasia, sú otužilejší a majú odolnejší organizmus.

Druhým výrazným faktorom je, že bežci lepšie dodržiavajú životosprávu. Snáď v tejto súvislosti ani nie je nutné podrobne zmieňovať, že fajčenie a beh k sebe nepatria.

 

Zranenia

 

Snáď každý bežec si skôr či neskôr privodí zranenia. To neznie práve pozitívne a optimisticky. Dobrá správa je, že v drvivej väčšine ide len o drobné problémy, ktoré vás nijako neobmedzia v bežnom živote. A takmer všetkým sa dá predchádzať.

Behanie nie je až tak dynamický šport ako napríklad futbal, takže nehrozí náhle poranenie (úraz), ale skôr dochádza k preťaženiu pri často sa opakujúcom a dlhodobom pohybe.

Najčastejšími príčinami bežeckých zranení sú neúmerná záťaž, zle zvolená obuv a behanie po nevhodných povrchoch. Väčšina zranení je takého rozsahu, že nie je nutná návšteva lekára. Pre odznenie bolesti prevažne stačí krátka pauza, prikladania ľadu na opuchy, používanie protizápalových mastí či obyčajné zníženie intenzity behu - vždy samozrejme záleží na rozsahu problému.

Nutné je samozrejme odstrániť príčinu (zmena povrchu, starostlivejšie rozcvičovanie, zníženie záťaže, lepšia obuv atď.), Jedine potom sa môžete zase bez obáv vrátiť k tréningu.

 

Psychika

 

Behanie je najlepšie antidepresívum. Nie je na predpis, je legálne a nemá vedľajšie účinky. Pri vytrvalostnom behu sa po niekoľkých minútach v tele uvoľňujú endorfíny, tzv. hormóny šťastia. Vďaka nim dochádza k mierne euforickému stavu, ale celkovo tiež uvoľňujú organizmus, tlmia bolesť a eliminujú depresie.

Kto chodí behať ráno, iste potvrdí, že už len samotné prekrvenie a okysličenie organizmu na začiatku dňa zlepšuje náladu a psychickú pohodu. Šport uvoľňuje napätie, odbúrava stres a pozitívne pôsobí proti nervovým poruchám. V niektorých krajinách je pri liečbe psychických ťažkostí kondičný beh dokonca ordinovaný ako terapia.

O pozitívnych vplyvoch behania na ľudské zdravie nie je pochýb. Ale keď sa o nich budete baviť s niektorým skúseným bežcom, paradoxne zistíte, že to nie je hlavný dôvod, prečo behá.

Neplánuje si niekoľkokrát ročne maratóny a nevyráža na svoj obľúbený bežecký okruh kvôli tomu, aby za dvadsať rokov nedostal infarkt. Behá jednoducho preto, že ho to baví.

Rada na záver

 

Žiadne dva behy nikdy nie sú rovnaké - ani keď ide o rovnakú trasu absolvovanú v rovnakú dennú dobu rovnakým tempom. Počasie je vždy iné, rovnako ako vaša nálada či stupeň únavy. Napriek tomu môžete po čase dôjsť k záveru, že vás beh nudí.

Čo s tým? Skúste sa monotónnosti vyhnúť tým, že občas zmeníte trasu. Odbehnite si svoj ​​obľúbený okruh opačným smerom, alebo vyrazte do iných končín. Ak vám to dovolí váš denný režim, striedajte ranné a večerné behanie. Chuť a radosť z behania sa určite vrátia.